Recenzia epizódy 3×14 – 6B – Fringe | Hranice nemožného

Recenzia epizódy 3×14 – 6B

Áno, presne tak. S Kubajsom sme dali hlavy dokopy a tak od dnešného dňa začíname na webe s recenziami epizód, ktoré pre vás budem písať ja – Bluesboy. Budem sa snažiť o to, čo som doteraz písal v komentároch. Vyzdvihnúť pozitíva epizódy, upozorniť na negatíva, povedať môj osobný názor a ku koncu možno uvediem nejaké svoje teórie, ako sa seriál môže vyvíjať do budúcnosti (ak nejaké budem mať).

„Nič také, ako duchovia neexistuje!“ – Walter

„To vážne? Tam je pre teba hranica? Duchovia?“ – Peter

Je to trochu z mojej strany egoistické, ale už keď som videl upútavku na túto epizódu na internete, okamžite ma napadlo, že „duch“ starého pána v byte starej paní, je v skutočnosti jeho alternatívna verzia z druhej reality. Avšak až po absolvovaní tour de Fringe v sobotu ráno som mohol ibažasnúť nad tým ,čo si pre nás tvorcovia pripravili.

Samozrejme epizóda bola zameraná na tri veci: emócie, postavy a emócie. Mne to však v žiadnom prípade nevadí. Osobne preferujem vývoj postáv pred akciou a výbuchmi. A vývoj postáv tu naozaj bol.

Začnem pri Walterovi. Ten chce svojím originálnym spôsobom napraviť vzťah medzi Petrom a Oliviou. Dokazuje, že naozaj miluje svojho syna (resp. alternatívnu verziu svojho syna) a snaží sa o to, aby bol Peter šťastný. A vypadá to, akoby si chcel medzi sebou a Petrom vybudovať veľmi silné puto a snaží sa využiť naplno čas, ktorý s ním má. Pretože aj keď sa dejová línia ohľadom Stroja v tejto epizóde nespomína, Walter stále vie, že Petrov osud je ťažké predpovedať. A do budúcnosti to môže mať na Waltera veľmi zlé účinky. Pretože ak Peter zomrie, Walter znova stratí človeka, ktorého miluje nadovšetko na svete. Lenže tentokrát to bude horšie z dvoch dôvodov:

1.) V roku 1985, keď Peter ochorel, Walter robil všetko pre to, aby vynašiel liek a vyliečil ho. A ako zdroj vedomostí mu slúžilo jeho alternatívne ja – Walternate. V súčasnosti však nevie, ako budú udalosti nasledovať, čiže nevie, čo má urobiť, aby Petra zachránil. A tentoraz sa ani nemôže pozrieť do druhej reality. Navyše mu chýbajú časti mozgu a preto nemôže využiť svoj celkový potenciál.

2.) Predstavte si, že svojho syna stretnete po 17 rokoch, nenávidí vás a nechápe vás. Dva roky sa snažíte váš vzťah s ním napraviť a aj sa vám darí, no potom sa dozvie, že ste mu celý čas klamali. A tak sa váš vzťah vráti na bod mrazu. Znova sa však váš vzťah začne zlepšovať. Dozviete sa, že váš syn je z neznámeho dôvodu predurčený ovládať nejaký Stroj starý milióny rokov a zdá sa, že to nemusí prežiť. A vy neviete ako tomu zabrániť. Je to, ako keď sa celý život človek snaží dostať uznanie od osoby, ktorú milujete a ona náhle zomrie. Celý váš životný smer, celá vaša snaha a všetok ten tlak sa stále zlepšovať len, aby ste dostali aspoň malý náznak hrdosti alebo spokojnosti od danej osoby, je preč. Keď to poviem takýmto spôsobom, neznie to tak vážne, ale má to veľakrát zničujúce dôsledky na ľudskú psychiku.

Pri Waltrovi ešte zostanem. V tejto epizóde musel po prvýkrát čeliť rovnakému rozhodnutiu ako Walternate, ktoré na druhej strane stálo desaťtisíce nevinných životov – či použiť jantárovú karanténu. Walter to v samotnej epizóde skvelo vystihol: „Doteraz som si myslel, že Walternate je zlý muž, ktorý urobí všetko, len aby dosiahol svoje vlastné ciele. Tým som ospravedlňoval veci, ktoré som vykonal ja. Ale teraz čelím tomu istému rozhodnutiu. Čo za človeka potom som?“

Walter sa dlhú dobu snažil byť iný, ako Waltermate, no s novými udalosťami začína chápať, prečo je Walternate taký, aký je. A ešte to, že Walter chce znova získať časti svojho mozgu späť tým, že si ich nechá dorásť. To zvyšuje vo Walterových vlastných očiach pravdepodobnosť, že sa stane podobný človek, akým je Walternate. Či sa to naozaj stane, ukáže čas. Osobne si však myslím, že nie. Walter vždy bude Walter. Spomienky mu zostanú aj keď si nechá narásť chýbajúce mozgové tkanivo.

Epizóda nám však priniesla aj pokračovanie vzťahu medzi Petrom a Oliviou. Prekvapilo ma, že Peter povedal Olivii jasne do očí, čo si myslí a čo cíti. Vo väčšine seriálov sa takéto veci naťahujú a scenáristi aj celé série chodia okolo horúcej kaše. Fringe je skvelý v tom, že s postáv nerobí zamilovaných puberťákov. Sú to dospelí ľudia, ktorí majú rozum, ktorí majú pre svoje konanie dôvody. Olivia je z pochopiteľných dôvodov introvertka a veľmi ťažko si púšťa k sebe ľudí aj keď jej na nich záleží. Lenže Peter to nemôže vydržať, pretože vina v jej očiach je hlavne na ňom a tak jej jasne a hlasne povedal, ako to je. A keďže Olivia je rozumný človek, neurazila sa, ale naopak sa s tým snaží niečo robiť. A koniec epizódy je naozaj skvelý. Na internete to nejaký človek povedal úplne výstižne: „To, ako Olivia ťahá Petra za ruku do jeho izby a to, že práve ona je v tejto chvíli tá iniciatívna je jej spôsob akým povedala, že ona je tá, ktorú si Peter vyberie a ona si ho aj ide získať.“ – už som zvedavý na tie zamilované pohľady o na budúci týždeň :-D (túto sobotu budeme mať epizódu, ktorá sa vracia zase do roku 1985).

Na záver by som chcel len pripomenúť, že Fringe vyšetrovanie v tejto epizóde malo byť symbolické a samotný prípad mal len dotvárať atmosféru pre rozvíjajúci sa vzťah Olivie a Petra.

Ďalej by som chcel pripomenúť, že naša Olivia zrejme utrpí ďalší silný úder, keď na našu stranu príde správa, že jeden z Petrových  plavcov vyhral zlatú medailu. A nech je to medzi našimi dvoma hrdličkami aké chce, no čaká ich ďalšia zmena. Pinkner s Wymanom nám však povedali, že táto dejová línia sa nebude vyvíjať typickým štýlom. Máme to chápať tak, že Olivia sa na Petra vrhne ešte viacej? Bude ho chcieť vyhrať za každú cenu?

Každopádne dúfam, že naša Olivia neotehotnie. Pretože by sa tým Fringe naozaj stal telenovelou. Ja však tvorcom verím a neviem sa dočkať pokračovania.

P.S. Dúfam, že sa vám moja prvá recenzia v živote aspoň trochu páčila. Samozrejme ocením určitú kritiku, keďže som v tomto nový :-D.

Bluesboy